Tajomstvo myšlienok - #03 časť

21. prosince 2015 v 10:04 | Annie |  My Stories
Ahojte, tak po celkom dlhej dobe som späť. Ide o to, že teraz som odcestovala a nemám tu internet (momentálne som na datách na mobile, ale tie nebudem mať zapnuté veľmi dlho), ale možno prednastavím nieaké články, no nič nesľubujem.
No dobre, končím s ospravedlňovaním a vrhneme a na ďalšiu časť môjho príbehu.
Snáď sa vám 3. časť bude páčiť :)
Príbeh v celom článku


Pred domom na mňa, ako obvykle, čakal čierny krasavec, Mercedes Benz, ktorého som dostala k 16-ke.
Cesta do školy mi trvala približne 10 minút a ako zázrakom som bez väčších problémov našla voľné parkovacie miesto. Zaparkovala som hneď vedľa čierneho nablýskaného Volva, očividne oň bolo skvelo postarané.
,,Ahoj, kráska. Že je to nádherné auto? Vraj to je toho nového profáka.'' Erika za mnou pribehla, objala ma ako každé ráno a spustila vodopád informácií.
,,Aký nový profák?'' Dobre, priznám sa. Presvedčila som otca aby ma vzal na služobku do Paríža so sebou, takže na týždeň som sa uliala zo školy.
,,Máme ho na literaturu a nastúpi práve dnes. Povráva sa, že je dosť sexi.'' Erika na mňa veľavravne pozrela, ale mne sa z nejakého dôvodu stiahol žalúdok na maximum.
,,Fisherová odišla?'' pripomienku o tom, že nový profesor je sexi, som ignorovala.
,,Áno, a ako dôvod uviedla, že nás už nezvláda,'' na to sa Erika z chuti zasmiala.
,,Typická Fisherová, za všetko môžeme my,'' ani ja som sa neubránila smiechu.
Prvá hodina mala byť práve literatura. Keďže s Erikou sme vždy celé hodiny prekecali, profesori nás rozsadili. Už 2 roky sedávam v úplne poslednej lavici pri okne a ani teraz som nemala chuť to meniť. Avšak momentálne na mojom mieste sedel nový žiak.
Už z diaľky som si všmla, že je krásny.
,,Ehm, prepáč tu sedávam ja,'' oznámila som.
,,Fajn tak si sadni vedľa mňa,'' odpovedal chladne, bez toho aby sa na mňa pozrel. Nechcela som byť s ním za zlé a tak som nerobila žiadne prieky.
,,Fajn, inak som Mia. Mia Collinsová a ty?''
,,Max Bennett,'' konečne sa na mňa pozrel. Sice letmo, ale v očiach som mu stihla zazrieť hnev a ešte čosi, čo som nedokázala identifikovať. Nemienila som pokračovať v konverzácii s týmto chalanom, ktorý vyzeral ako keby nenávidel celý svet vrátane mňa.
,,Neskutočne sa teším na tú literaturu. Uvidíme, či je naozaj taký sexi ako tvrdia,'' Erika sa objavila z ničoho nič predo mnou a zrazu mi sedela na lavici ako stále.
,,No ja neviem, mňa skôr trápi, že potrebujem na vecko. Myslíš, že to stihnem?'' automaticky som pozrela na hodiny. Boli 2 minúty do začiatku hodiny.
,,Fúú! Nemyslím si, ale ak chceš ospravedlním ťa u toho nového -''
,,Och to by som bola rada, ďakujem.'' nenechala som ju ani dohovoriť, vyskočila zo stoličky a utekala von z triedy. Práve vo dverách som naparala do vymakaného tela. Jeho ruky ma zachytili za plecia a tým ma zachránil od bolestivého pádu.
,,Ste v poriadku, slečna? Kam ste sa vybrali 2 minúty pred začiatkom hodiny?'' v pozadí som započula ako všetky dievčatá začali vzdychať a niektoré aj obdivuhodne pískali.
,,Iste, áno. Vďaka za postrech. A no, chcela som ísť eš-'' slova mi zamrzli na perách, hneď ako som uvidela jeho tvár.
Potlačila som nutkanie zvriesknuť a utiecť domov.
Bol to on! Ten chlapík z toho sna. Absolútne ten istý. Dokonca aj ten hlas. Som si istá, že som ho nikdy v živote nevidela (takého krasavca by som si rozhodne zapamätala), iba v tom sne. Žalúdok mi urobil niekoľko sált až som sa bála, že sa mu pogrcám rovno na topánky.
,,Kam?'' opýtal sa a stále ma držal za plecia.
,,Na záchod.'' odpovedala som neochotne a cítila ako mi do tváre stúpla červeň.
,,Ach ták, tak rád by som vás teraz poprosil aby ste si šla sadnúť, ak tá potreba nie je až taká urgentná,'' v jeho hlase som započula stopu posmešného tónu a očervenela som ešte väčšmi.
,,Iste,'' so sklopenou hlavou som sa vrátila na miesto.
,,Dobrý deň študenti. Som Sebastian Bennett, váš nový profesor literaturi.'' otočil sa k tabuli a napísal svoje meno. V tom momente som sa otočila na Maxa.
,,To je tvoj otec?''
,,Hej,'' evidente sa nechcel so mnou baviť, ale v tej chvíli mi to bolo ukradnuté. Jediné, čo ma zaujímalo bolo ako to, že sa mi dnes o ňom snívalo, keď som ho nikdy v živote nevidela a zrazu je mojim profesorom? Vedela som, že to nebol len obyčajný sen, cítila som, že to bolo niečo viac, ale stále tomu nerozumiem.
"Slečna v poslednej lavici pri okne, s ktorou sme sa zrazili," ukázal mojim smerom a gestom ruky prikázal aby som sa postavila.
,,Prosím?'' nechápala som čo odo mňa chce.
,,Hovorte,''
,,Čo také?''
,,Predstav sa a povedz svoje hobby,'' pošepkal mi Max.
,,Ach áno. Ehm, takže ja som Mia Collinsová-''
,,Collinsová?'' prekvapne zopakoval moje meno.
Len som prikývla.
,,Vaši rodičia vlastnia jeden z nejúspěšnějších módnych domov Kalifornii ak sa nemýlim."
Do očí sa mi opäť nahrnuli slzy, lebo mi pripomenul, že moja mama tu medzi nami už 5 rokov nie je. Nenechala som však slzy vyplaviť na povrch, ale naopak ich postlačila naspäť, tam kde patria.
,,Áno,'' snažila som sa aby to znelo nenútene, ale hlas sa mi neovládateľne triasol. Chcela som pokračovať v predstavovaní, ale potom mi niečo došlo. On mi chcel pripomenúť smrť mojej mamy schválne. Ak vedel o Módnom dome Collins, určite vedel aj o smrti jeho zakladateľky. Všade, vo všetkých novinách, správach, bulvároch o tom písali. Bolo nemožné to nepostrehnúť. Potom som mu to videla aj v očiach. Sršalo to z neho tak jasne. No to, čo ma trochu vyviedlo z miery bola pomsta v jeho očiach. Pomsta? Ale prečo? On ma poznal? To je blbosť to by som ho poznala aj ja.

Snáď sa časť páčila a veľmi rada by som si váš názor prečítala v komentároch ;)
-Annie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama