Tajomstvo myšlienok - #01 časť + "Welcome to my blog"

11. prosince 2015 v 21:56 | Annie |  My Stories
Tak ja vás teda oficiálne vítam na mojom blogu, zameraný na môj život, moje hobby apod. Nebudem to naťahovať a tak rovno prejdem na hlavnú tému tohoto článku.
Ako ste si isto všimli, medzi moje hobby patrí aj písanie poviedok. Takže tu máte 1. časť príbehu s názvom ,,Tajomstvo myšlienok''.
Btw. túto časť som písala celkom dávno a som príliš lenivá na to, to upraviť aby som s tým bola na 100% spokojná, ale môžem vám zaručiť, že ostatné časti už budú omnoho lepšie ;) Prajem príjemné čítanie.
Príbeh v celom článku:

Tajomstvo myšlienok #01 časť:
Utekám pred ním ako o život aj keď si nie som na 100% istá či to tak chcem. Netuším kde som a ako už to tak u mňa býva zvykom, zakopávam o každý koreň, alebo aj po rovine sa mi nohy pletú a zakopávám aj o nich.
Znovu ma dostihne a tentoraz ma schmatne ešte silnejšie ako pred tým. Chcela som kričať z plných síl, ale nemohla som. V hrdle som mala vyschnuté a dychčala som ako ohromne tlsté prasa po maratóne, aj keď som bežala sotva 3 minúty. Narozdiel odomňa, on dýchal absolútne kľudne a vyrovnane ako keby sa len tak prechádzal. Bola som bezradná. Nič som nemohla urobiť a hneď ako mi to došlo, prestala som sa brániť. Nemala som ani tú najmenšiu šancu uniknúť mu. Jeho silné ruky ma držali ako oceľové mreže. Pozerala som rovno pred seba a aj v tej tme som videla jeho vypracovanú hruď. Hlavu som trochu zaklonila, aby som konečne uvidela jeho tvár. Nevidela som ho tak ostro ako som chcela, lebo jediný zdroj svetla bol mesiac v splne priamo nad nami, no aj tak som uvidela jeho dokonalú krásu. Pozrel sa mi hlboko do oči a ja som bola ako zhypnotizovaná.
"Mne neunikneš," jeho hlas bol tak zvodný až sa mi z toho podlomili kolená. Určite, keby ma nedržal, tak by som bola ležala na zemi, lebo nohy by ma v žiadnom prípade neuniesli. "Podvoľ sa mi a dovoľ samej sebe a mne zažiť ten pocit slasti, vášne a rozkoše." Tak strašne som to chcela. Už som sa nadychovala aby som povedala to slovko, ktoré by mi umožnilo zažiť tú obrovskú vášeň, vzrušenie, rozkoš a uhasila ním moju túžbu po jeho dotykoch, bozkoch a hlavne po ňom samom, ale zrazu sa mi v hlave rozsvietilo a dokázala som myslieť aj na niečo iné, než na neho a to čo vo mne vzbudzoval. "Nie, ja sa ti nikdy nepodvolím a nebudem tvoja bábka," môj hlas znel oveľa presvedčivejše a pevnejšie než som sa v skutočnosti cítila. Ucítila som ako povolil svoju náruč, v ktorej ma väznil, ale stále som sa mu nedokázala vyslobodiť.
"Vážne? Tak to si nemyslím," v hlase som započula trochu prekvapenia, ale hlavne posmešný tón. Pritisol si ma na svoje vypracované telo a začal ma bozkávať na krku. Zase som bola ním ovládnutá. Nebola som paňou svojho tela ani mysle. Mierne som zaklonila hlavu a tým mu dala signál na to aby neprestával, ale naopak pokračoval. Hneď to využil a išiel ústami nižšie a nižšie. Zastonala som z rozkoše a vášne, ktorú vo mne vzbudzovali jeho bozky. Keď si bol istý, že mu neodolám, držal ma v obajtí už len jednou rukou a druhou pomaly putoval po mojom tele. Niečo sa vo mne pohlo a veci som videla opäť jasnejšie. Využila som tu chvíľu keď ma nedržal príliš silno a tak som sa z jeho náručia ľahko vymanila. Odstúpila som od neho dlhé 3 kroky a vzala odpadnutý konár, ktorý mi ležal pri nohách. Nepopieram, že som sa ledva držala na nohách, ale bola som strašne šťastná, že som nestratila nad sebou úplnú kontrolu a zase som bola sama sebe paňou. Zase sa ku mne pokúsil priblížiť, ale teraz som ho zastavila.
"Ani sa nepokúšaj ku mne znova priblížiť" rozkázala som a začala sa oháňať konárom. Vzápätí sa brutálne rozosmial a povedal: "Dievčatko, snáď si nemyslíš, že ma zastrašíš nejakým konárom." jeho smiech bol nádherný. Kolená sa mi roztriasli, ale asi silou vôle som sa držala na nohách. Konár som držala tak silno až mi zbielali hánky, ale ani trochu som stisk nepovolila.
"Prosím, nie," zašepkala som a po líci mi stiekla prvá slza. Bola som neskutočne vystrašená, ale zároveň plná hnevu, že ma dokáže niekto tak ovládať.
"Nepros, dostaneš presne to, čo chceš," zase to povedal tým zvodným hlasom a začal sa nebezpečne približovať.
"Kebyže to tak je, nechal by si ma na pokoji," na môj údiv môj hlas znel pevne a trochu nahnevane.
"Nehnevaj sa, nepristane ti to," rošťacky sa usmial a žmurkol.
"Budem robiť čo chcem. Nie som tvoja bábka. Mám vlastnú vôľu a nebudem robiť to, čo chceš ty."
"To sa ešte uvidí" neprestával sa ku mne približovať.
"Nie!" zakričala som tak silno, až sa na chvíľu zastavil a myslím, že aj cúvol. Dokonca aj ja som sa zľakla sily v mojom hlase. V jeho jasne modrých očiach bolo vidieť prekvapenie a očividne nechápal moju reakciu. Rukou si prehrabol dokonalo čierne, husté vlasy a nechápavo na mňa pozeral. Zase som sa musela sakramentsky ovládať aby som sa mu nehodila do náručia, ale napokon som to zvládla. Využila som chvíľu jeho prekvapenia a snažila sa postupne predlžovať medzeru medzi nami. Neviem, čo sa to vo mne zobudilo, ale počula som niečo ako vnútorný hlas, ktorý mi jasne hovoril 'správne, len tak ďalej' a zrazu z mojich úst vyšlo
"Nie" povedala som to sice potichu, ale cítila som silu toho slova. Zrazu sa ten nádherný chlap začal predomnou rozplývať a potom z neho bol už len oblak dymu a napokon zmizol aj ten.
Sedela som na posteli celá od potu a Dasty mi začal olizovať moje mokré líce.

-Annie
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mischelle Mischelle | Web | 12. prosince 2015 v 0:36 | Reagovat

Hezky napsané, těším se na další část :)

2 Annie Annie | Web | 12. prosince 2015 v 8:04 | Reagovat

Ďakujem krásne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama